Rozhodovaním o zaradení do tábora, ako aj o dĺžke trvania pobytu v tábore boli poverené bezpečnostné komisie Krajských národných výborov (KNV), ktoré okrem iného mohli zakázať alebo určiť miesto pobytu, nariadiť vypratanie bytu, dosadiť národnú správu do živnostenského podniku alebo odňať živnostenské oprávnenie. Široká formulácia zákona umožňovala týmto komisiám zaradiť do TNP na 3 mesiace až 2 roky takmer hocikoho vo veku od 18 do 60 rokov.

Podľa smerníc boli do TNP zaraďované 4 kat. osob:

• I. zaháľači
  - osoby, ktoré sa vyhýbajú práci, tzv. asociálne živly


• II. politickí rozvratníci
  - osoby, ktoré ohrozujú výstavbu ľudovodemokratického zriadenia


• III. hospodárski rozvratníci
  - osoby, ktoré ohrozujú hospodársky život, najmä verejné zásobovanie


• IV. pomocníci
  - osoby, ktoré umožňujú činnosť vyššie uvedených osôb.

Podľa §2 ods. 1 písm. b) boli do TNP zaraďované osoby odsúdené na základe zákona na ochranu republiky (zák. č. 231/1948 Sb.) a zákonov na ochranu národného hospodárstva (zák. č. 15/1947, 27/1947 a 165/1946 Sb.). Tieto osoby nastúpili výkon zaradenia po odpykaní trestu vymeraného súdom, pričom komisia KNV určila len dĺžku zaradenia. S výnimkou tohto paragrafu záviselo zaradenie či nezaradenie osoby do tábora len na rozhodnutí členov komisie KNV.

Pre riadenie TNP bolo na MV vytvorené samostatné oddelenie a neskôr odbor III/b A (po reorganizácii v januári 1949 odbor BP/10), z ktorého sa neskôr stala Správa TNP. Na Slovensku existujúce pracovné útvary boli 6. decembra 1948 premenované na TNP a ich agendu prevzal na povereníctve vnútra odbor BK/8.

Tvorcovia neskrývali triednu povahu zákona, ani snahu, "... učinit z něho v rukou dělnické třídy nástroj zostřeného třídního boje..." pričom počítali, že "... zákon postihne především osoby buržoazního původu a v množství dosti značném...".

Skutočnosť však bola iná a už v prvých hláseniach o situácii v TNP z roku 1949 sa objavuje, že "... političtí rozvratníci a špičky bývalých reakčních politických stran nejsou zatím postiženi buď vůbec, nebo jen zcela nedostatečne." Situácia sa nezmenila ani v ďalších mesiacoch, čo viedlo ku kritike nižších straníckych funkcionárov zodpovedných za výber osôb do TNP pre nepochopenie politického významu zákona.

Nespokojnosť sa týkala aj počtu zaradených osôb. Hoci Predsedníctvo ÚV KSČ počítalo už v septembri 1948 s tým, že zákon "v blízke době postihne třicet tisíc osob" a v lete 1949 tento odhad korigovalo na 15 tisíc osôb, predpoklady sa ani do konca roku 1949 nenaplnili. V roku 1949 bolo do TNP zaradených 9061 osôb, z toho na Slovensku 2174.

Zvýšenie početného stavu, ako aj "zlepšenie" sociálneho a politického zloženia zaradených osôb si komunisti sľubovali vykonaním viacerých opatrení (akce D, akce T43, Katolická akce), plánovaných bezpečnostnými štruktúrami KSČ. Tieto akcie si tiež kládli za cieľ naplniť TNP lacnou pracovnou silou, internovať tzv. bývalých ľudí, získať byty pre armádu, bezpečnosť a orgány KSČ, ako aj vyvolať strach u nekomunistických vrstiev obyvateľstva.

Sociální rozvrstvení zařaděnců TNP 1949 a 1950:

související texty:

před vznikem zákona o TNP

okolnosti vzniku zákona o TNP

zařazení osob do TNP

zrušení zákona a zánik TNP

znění zákona 247/1948 Sb. (o TNP)

TNP Hronec

TNP Ilava

TNP Jáchymovsko

TNP Nováky

TNP Trenčín

TNP Ústí nad Oravou

TNP v Československu

vězeňství - úvodní strana

autor textu: Jerguš Sivoš